Kam sa posunula klubová a tanečná scéna na Slovensku od jej začiatkov po súčasnosť

Označenie klubová a tanečná scéna je pre niekoho úplne nejasné. Máme tým na mysli predovšetkým elektronickú hudbu, ktorá sa hráva prevažne v kluboch. Nejde vyslovene o nejaký underground, ale skôr taký všeobecný pohľad na takýto typ hudby u nás.
Slovensko ako je každému známe bolo do roku 1989 pod vplyvom istej mocnosti a platili tú určité zákazy a obmedzenia nielen v bežnom živote, ale aj v tom umeleckom. Aj preto sem neprúdili všetky produkcie, hity a trendy zo zahraničia obzvlášť zo západného sveta. Ak áno, tak to bolo úplne minimálne, alebo tajne. 
Neskôr po revolúcii a to až v 90tých rokoch, sa začali objavovať prvé klubové lastovičky. Otvorilo sa na Slovensku pár klubov, kde sa nehrala diskotéka, ale klubová hudba. V počiatkoch sa hral prevažne house. Neskôr sa niekde pridalo techno, ale niekde aj trance alebo drum and bass. 
Rok 2000 a stále ľahší prístup na internet, boli zlomové momenty aj v elektronickej hudbe na Slovensku. Dostupnosť, čo sa týka hudby, platní, návodov ako produkovať hudbu a mnoho iného bola neuveriteľná. Tento rozmach bol v období rokov 2000 – 2010 ohromný. Otvorilo sa množstvo klubov, objavilo sa niekoľko úspešných DJov a producentov. Eventy a festivaly pribúdali a s tým bol spojený aj vznik mnohých party webov, kde sa uverejňoval program takýchto eventov a taktiež aj fotoreporty. 
Aktuálna klubová a tanečná scéna sa do veľkej miery u nás odvíja od toho, ako to vyzerá v zahraničí. Okrem tých klasických žánrov, ktoré boli spomenuté vyššie, sa u nás vo veľkom presadili rôzne ďalšie štýly a subžánre na čele s takzvaným EDM, Big Room, Future House a pod. Vo veľkom sa vymenila aj generácia ľudí, ktorí chodia do klubov a na takéto eventy. Dokonca najznámejšie stránky ako websound, partyzona a ďalšie, ktoré písali o elektronickej scéne sú dnes offline. To spôsobil Facebook, Instagram a iné sociálne siete. Dnes to žije práve tam. 
Jediným online magazínom o tanečnej a klubovej hudbe na Slovensku je Wavemag, ktorý v minulosti vychádzal aj v tlačenej podobe.
Aby sme sa na scénu pozreli komplexnejšie, požiadali sme o vyjadrenia niekoľkých známych DJov a producentov z rôznych období.  

DJ EKG:

Myslím, že tanečná scéna prešla veľký kus cesty a dostala žánrovo na výslnie, dokonca je z nej životný štýl. Elektronickú hudbu môžeme samozrejme kategorizovať do subžánrov, či už ortodoxnejších alebo aj verejnosti prístupnejším. Návštevnosti eventov však ukazujú, že jej obľúbenosť bude v budúcnosti ešte väčšia. DJi dosiahli status influencerov. Sú naozaj vzormi pre mladú generáciu. Veľkým plusom je podľa môjho názoru otvorenosť k fanúšikovi. Na Slovensku má fanúšik u DJov veľkú hodnotu a teda jeho kritika, názor je potrebný a zároveň rešpektovaný u umelcov. Je to vidno aj na sounde, ktorý je na Slovensku aktuálny. DJi sa zameriavajú viac na odrody house či techhouse hudby. Dbá sa na kvalitu proma, djských setov a celková úroveň top akcií je na veľkej úrovni. Aj keď na pár výpadov djská scéna je komplexná a najväčšie pozitívum vidím v podpore domáceho publika voči djom, ktorú by som nazval ako patriotická hrdosť. Výhodou aktuálnej doby je určite schopnosť hľadať všetky žánre o elektronickej hudbe na sociálnych sieťach a edukovať generáciu.

Drahosh:

Až taký starý nie som, aby som to hodnotil od úplného začiatku, keďže moje prvé kontakty s house a technom boli v roku 1993-1994. Vidím ale určitú paralelu medzi tým, ako sa striedali vlny jednotlivých žánrov. Vždy to strhla skupinka djov na svoju stranu a následne tento žáner, fanúšikovia a promotéri podporovali zopár rokov a potom prišlo pochopiteľne niečo iné. Teraz práve zažívame rozmach techhouse, techna s prvkami acidu a pomaly sa vracia pokojnejší zvuk house music, takže aj starí hráči majú opäť šancu znova vytiahnuť nejaké tromfy. Sám som zvedavý ako, a či na to zareagujú. Každopádne som rád, že ľudia začali počúvať hudbu a nielen chodiť na parties. Tie pre mňa osobne nie sú úplne prvoradé, pretože to príde časom. Najdôležitejšie je, aby si ľudia rozšírili rozhľad a to neplatí nielen v "našej" hudbe, ale celkovo kultúre a vnímania sveta okolo seba.

Nifra:

Myslím si, že slovenská tanečná scéna prešla neskutočným progressom. Na klubové akcie som začala aktívne chodiť od roku 2004, kedy na Slovensku vládlo techno a house. Boli to pochopiteľne veľmi undergroundové akcie a trance bol vtedy ešte len v plienkach. Dovolím si tvrdiť, že som si prešla celým trance vývojom a skutočne ma teší, kde sa tento štýl posunul a určite patrí medzi najviac propagovane žánre na SR v súčasnosti. Trance velikáni u nás vystúpili už niekoľko krát a tým Slovensko potvrdilo, že patrí na mapu svetových tanečných eventov vďaka značkám a klubom ako Edmania, Ministry Of Fun, Neon, BT, Eargasmic a ďalším.

Juraj Grafik:

Nestál som pri jej začiatkoch a ono sa asi dosť ťažko dá povedať, kde je ten úplný začiatok.Každopádne ten môj bol ešte v období, kedy to bolo všetko drahé a ťažko dostupné. Takže práve tu narážam hneď na prvé konštatovanie, že celá scéna sa zmenila a v podstate presunula na sociálne siete. S nástupom internetu sa teda zmenilo toho veľmi veľa.Sú dji, ktorí to pochopili a “išli” s dobou a potom je tu tá malá skupinka, ktorá stále žije v retre, čo im neberiem ale často pôsobí ich porovnávanie a poplakávanie dosť zúfalo. To, že je všetko dostupnejšie vypľulo nové de-generácie djov, akože producentov a dokonca nádejných promotérov. Občas to fanúšikom dobrej hudby nezávidím. Narážajú na viacero prekážok a problémov. V prvom rade, či bude akcia spravená poriadne a či sa vôbec bude konať. Niekedy je ťažké identifikovať aká hudba sa bude hrať, lebo lineup je pestrejší ako jesenný strom. Do tretice sa môže stať, že na tých väčších akciách rotujú stále tie isté mená. Je to samozrejme výsledok dopytu, ale samozrejme aj samotného snaženia, alebo kšeftovania djov, prípadne promotérov. Kto v tom proste vie chodiť, tak ho je aj vidieť. Na druhej strane veľmi pozitívne vnímam djov, ktorí budujú svoje vlastné značky či už djské, alebo eventové a veľa krát riskujú vlastné rozpočty. V dnešnej dobe nestačí byť teda len dobrý dj. Tých je naozaj veľa a v podstate sa stále bavíme o púšťaní pesničiek pre ľudí. DJ musí zvládnuť marketing, písanie textov, manažment a veľké plus je aj prípadná produkcia, prípadne tvorba vlastného podcastu.
Je toho naozaj veľa a tu to zhrniem, uzavriem a zopakujem. Presunula sa na sociálne siete a je stále komerčnejšia. To ale nemusíme vôbec brať ako nejaké mínus. Samotná scéna, alebo teda trh dokáže niektoré negatívne faktory sám eliminovať.

Roland Kadela:

Otázka veľmi zložitá a obsiahla... v 90tych rokoch to bolo také krásne “detské” obdobie vzniku klubovej scény a vôbec prieniku klubovej hudby do klubov, rádií, časopisov... informácie bolo strašne ťažké zháňať (internet bol úplne v plienkach). Všetci ešte poctivo točili platne a tie si zháňať tiež nebolo jednoduché a lacné. S príchodom digitálnych technológií to nabralo rýchly spád. Myslím že to bolo niekedy na prelome milénia... mixovacie CD playere, final scratch a ich revolučná technológia, jednoduchšia produkcia trackov... to všetko viedlo k rozmachu celej scény. Všetko ale má aj svoje tienisté stránky a z môjho pohľadu to bolo a ešte aj je strašne veľa braku v hudbe a aj medzi djmi. Komunita sa rozrástla natoľko, že sa vytratila ta príjemná “rodinná” atmosféra medzi djmi aj medzi návštevníkmi. Na jednej strane táto masovosť priniesla do biznisu potrebný kapitál na druhej strane tento kapitál tlačil a tlači na scénu, aby bola čo najviac “ľudová”. Takže zhrnuto? Každá doba má svoje čaro a aj djing aj hudba sa niekde stále posúvajú. Hlavne je to zábava a forma relaxu. Potreby ľudí sa časom menia a tak aj táto oblasť života sa mení. Nemyslím že má zmysel porovnávať čo bolo alebo čo je lepšie. Je to aké je a dji sme tu nato aby sme ľudí zabavili a o to sa v prvom rade snažím ja pri každej mojej produkcii.

Antena

Klubová scéna si myslím prešla svojim vývojom podobným sínusoide. Raz mala svetlejšie chvíľky, inokedy bola v útlme. Neviem či považovať za jej začiatky až otvorenie hraníc, čo by sa na mňa dji pôsobiaci v ére 80s mohli uraziť lebo oni ťahali za pomyslené nitky a mali vplyv aj po revolúcii. Ale tam by som videl expanziu tanečnej scény uvoľnením režimu. Ďalším medzníkom v rozvoji boli sociálne siete, internet a digitalizácia vo všetkých smeroch . Tu ale paradoxne začala klubová scéna, jej kvalita upadať... Neviem či je to kvalitou hudby , úrovňou djov alebo laxnosťou samotného publika. Dnes mám z našej tanečnej scény asi najzmiešanejšie pocity. Klubov ubúda ani komerčných diskoték už nepribúda, skôr ubúdajú a vo väčšine sa hrajú strašné „sračky“. Je to asi dobou a v samotnom nastavení publika že novodobí “digitalisti” sa ani nemusia snažiť hrať kvalitnejšie, hrajú to čo slovenské publikum vyžaduje... Nevidno párty nevidno kluby a dji skákajúci s mikrofónom sú všade na svete na smiech.

Michal Breeth

Neviem či chápem tú otázku správne, ale chce sa mi opýtať „klubová čo“? Pojem klub má čosi do činenia s komunitou, ktorá pravidelne navštevuje takýto priestor za účelom akýchsi spoločných hodnôt, záujmov, v tomto prípade hudobného vkusu a zábavy, nie sporadických a náhodných návštevníkov, ktorí prišli pozrieť nové „pipky“ a hudba je pre nich iba vynútený doplnok. Klubová scéna v tomto zmysle, je na Slovensku asi na svojom maximálnom historickom minime. Netreba si to mýliť s komerčnými diskotékami, ktorých je plné Slovensko a volajú sa „klubmi“. Toto je asi zásadný rozdiel, ktorý vidím na Slovensku od povedzme 90tych rokov po dnes. Spomínam si na množstvo djov, pred ktorými som mal rešpekt a neboli to iba rádiové hviezdy, ale mnoho krát kluboví dji, ktorí mali tvár, ktorí mali vyprofilovaný hudobný štýl a ktorí boli osobnosťou. Nielen ľudskou, ale v tomto zmysle hlavne djskou, čo mi v súčasnosti tiež trocha chýba. Pri nich som sa mnohému naučil nielen ja, ale aj mnohí moji djskí rovesníci. Čiže aj veľký individualizmus je to, v čom vidím veľkú zmenu. Svet za našimi hranicami charakterizuje akási variabilita v tom kam človek môže ísť, čo môže počuť. U nás je to bohužiaľ stádovitosť a o variabilitu je minimálny záujem. Pravých tanečných klubov je u nás fakt minimum a väčšinou sú na úrovni undergroundu a to nehovorím o neexistujúcich loungoch, kam sa dá prísť a počas podvečera si vypočuť príjemnú tanečnú hudbu v podaní miestneho dja. Mnoho ľudí v mojom okolí si kladie dlhé roky otázku, ako je možné že iba pár kilometrov od nás, v Maďarsku, Rakúsku je to úplne inak... na ktorú do teraz neviem odpovedať. Bude to ale asi slovenskou mentalitou. Každopádne, lokálna scéna sa tvorí zo spodných vrstiev - z klubov. Aj vďaka aktivitám, ktoré som popísal, vďaka variabilite a vďaka otvorenosti mysle, ktorá u nás akosi chýba čo ma veľmi mrzí. Aj keď je mnoho krát záujem zo strany djov, promotérov v rámci ich možností priniesť zaujímavého hosťa, často krát sa toto stretne s absolútnym nezáujmom, čo môže mať samozrejme množstvo dôvodov. Je to veľmi uzavretý kruh tvorený ponukou/dopytom. Ak sa však na tomto pomere čosi nezmení, je veľmi ťažké tu hovoriť o nejakej klubovej scéne. Zopár komerčných festivalov s maličkými underground stageami a dji trieskajúci sa o mix pult to tu fakt nespasia. Aj keď sa sociálne siete občas tvária, že by mohli.

Vyjadrenia ukazujú, že sa aj generačne aj štýlovo DJi celkom nezhodnú. V čom sa však zhodnú všetci a to je to, čo sme písali vyššie sú zlomové momenty pre elektronickú tanečnú scénu na Slovensku a to či v pozitívnom slova zmysle, alebo negatívnom.

Nám na záver neostáva nič iné iba dodať, že klubová a tanečná scéna je určite tu, treba ju vnímať podporovať a v konečnom dôsledku treba skúšať nielen bežne dostupné mainstreamové záležitosti, ale aj tie ozaj klubové.

Autor : tom roman